Rodinná vetva R234
Tak ako uvádzam v úvode rodostromu najviac ma pri mojom poznávaní minulosti prekvapilo koľko je na Slovensku rodinných vetiev BEVILAQUA (Bevelaqua, Bevilagua...). Okrem mojej rodinnej vetvy (označil som si ju R1) som postupne získal informácie aj o ďalších vetvách, ktoré som si označil ako vetvy R2, R3, R4, žijúcich hlavne na strednom Slovensku v oblasti Banskej Štiavnice, Novej Bane, Žarnovice a Levíc.
Najväčší posun v poznaní nastal za cca posledné 3 roky, pretože je konečne relatívne jednoduchý prístup k historickým matrikám Uhorska (1636-1895) po ich digitálnom sprístupnení. Takto som sa dostal k mnohým doteraz nepoznaným originálnym opisom a údajom z matrík vtedajšieho horného Uhorska. Všetky tieto informácie ako aj doplňujúce informácie od p. Antala SCHEIDLA z Budapešti, ktorý pracuje na svojej verzii rodostromu Bevilaqua (hlavne vetva R2) mi umožnili aktualizovať a v podstate jednoznačne zlúčiť mnou označené vetvy R2, R3 a R4 do spoločnej vetvy R234, keďže majú jednoznačne spoločného predka grófa Jacoba BEVILACQUA.
Dnes preto už môžem na základe historických dokumentov po sprístupnení digitalizovaných údajov matrík Uhorska z obdobia z 1592 -1910 potvrdiť, že medzi rodinnými vetvami R2, R3 a R4 je rodinný príbuzenský vzťah.
Uvedenú vetvu môžem preto označiť ako spoločnú vetvu R234
Môžem jednoznačne potvrdiť, že ich spoločným predkom bol gróf Jacobo BEVILACQUA. Traduje sa, že ako mladý novic utiekol pred vysviackou za farára z Verony do Uhorska. Tu potom na prelome 18 a 19 storočia žil usporiadaným rodinným životom v okolí Novej Bane, Žarnovice a Banskej Štiavnice, kde spolu s vdovou Máriou Villfahrtovou mal viacero nemanželských detí (neboli však oficiálne zosobášení). Až v neskoršom veku sa vraj vrátil naspäť do Talianska, kde sa oženil s "nejakou princeznou" (nemali však spolu deti), preto si svoje deti na Slovensku právne zlegalizoval (teda verejne uznal - mohli nosiť jeho meno), nie je však o tom žiaden hodnoverný záznam. Je viac ako pravdepodobné, že jeho predkovia sú naozaj zo šľachtického rodu BEVILACQUA z VERONY.
Ešte niekoľko informácií k rodostromu R234:
Tak ako uvádzam, spoločným predkom tejto vetvy je určite gróf Jacobo BEVILACQUA. Horšie je to s dôkazmi o jeho vlastných predkoch. Existuje verzia, ktorú uvádza aj Béla "BORSÓDY" BEVILAQUA (významný maďarský spisovateľ). Vo vlastnom životopise uvádza, že prvý z rodu BEVILACQUA, ktorý navštívil Uhorsko bol marchese Alfonso BEVILACQUA, conte della Maccastorna a jeho manželka grófka Felicita Amorotti ANDREASI, ktorá ho sprevádzala na tejto návšteve u princa Ferenca RÁKOCZIho (1645-1676). Ďalej uvádza, že v roku 1699 bol syn marchese Alfonso BEVILACQUA a grófky Felicita ANDREASI Nicola BEVILACQUA (1677-1761) vyzvaný, aby zostal v Uhorsku v službách kniežaťa Ferenca Rákocziho II (1676-1735). Vraj aj Nicolov brat Morando, ktorý bol kňazom, bol taktiež vyzvaný, aby sa stal duchovným radcom, spovedníkom a osobným kňazom kniežaťa. Nicola a Morando túto ponuku prijali a zostali v Maďarsku v službách u kniežaťa pomáhať mu pri organizovaní spojenectva aj počas vojny za nezávislosť Uhorska (1703- 1711) proti habsburskému cisárovi Leopoldovi I. Nicola týmto vlastne založil "Ramus hungaricus" (maďarskú vetvu) rodiny BEVILACQUA. Nicolov syn conte Joannis Petri BEVILAQUA, ktorý sa narodil v Selmeczbanya (Banskej Štiavnici) v 1740 v tejto "činnosti" pokračoval. Písmeno "c" bolo vypustené v názve priezviska Bevilacqua, aby sa dalo ľahšie vyslovovať v maďarčine. Nicola zbohatol pri ťažbe striebra, zlata, olova, medi a arzénu pre princa Rakoczi II. V tom čase totiž iba šľachta mohla vlastniť a prevádzkovať bane. Nicola a jeho syn Joannis Petri boli tiež nápomocný pri vzniku (1972) Akadémie baníctva a lesníctva v Banskej Štiavnici, ktorú založila a financovala priamo Mária Terézia (1717-1780) . Rodina Bevilaqua vraj bola tiež nápomocná pri rozvoji kúpeľov Vihnye (Vyhne) , s prameňmi železa, vápna a kyseliny uhličitej a kúpeľov Szkleno (Sklené Teplice) s liečivými prameňmii síry a vápna v blízkosti Banskej Štiavnice.
Moja dôležitá poznámka k tejto informácii zo životopisu Bélu Borsódi BEVILAQUA:
V oficiálnom a prístupnom (aj na internete) dokumente rodu BEVILACQUA "Linea di Ferrara" u grófa Alfonsa Bevilacqua a jeho manželky grófky Felicity Amarotti Andreasi je zapísané, že mali spolu 6 detí, ani jedno však nie je označené menom Nicola a Morando...
Bohužiaľ ja osobne som doteraz takýto priamy dôkaz nenašiel. Ako si dobre obzriete priložený rodostrom uvidíte, že v „hornej modrej časti rodostromu R234“ je až priveľa otáznikov a nezaradených osôb, ktorých zatiaľ neviem zaradiť do databázy. Chce to ešte viac poznania, dokumentov ale hlavne veľa času na študovanie (a toho zas tak veľa nemám).. Pri študovaní určite narazíte aj na množstvo chýbajúcich údajov – tu spolieham aj na Vás, že ich časom spoločne doplníme...
Vzhľadom na značné rozšírenie priezviska BEVILACQUA v Taliansku (vo všetkých regiónoch) je viac ako isté, že naša rodinná vetva R1 k rodinnej vetve R234 nemá žiadne rodinné prepojenie. Ak áno, tak len v dávnej a zatiaľ nepoznanej histórii ľudských osudov a rodov v starovekom Taliansku.
Posledná poznámka: Zo zápisov jednotlivý priezvisk v záznamoch matrík jednoznačne vyplýva, že k zmene priezviska BEVILACQUA na BEVILAQUA (strata písmenka „c“), BEVELAQUA (zlý prepis písmena „i“ na „e“) a BEVILAGUA (zlý prepis písmena „q“ na „g“) došlo len ich nesprávnym zápisom (alebo prepisom) vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Vetva BEVELAQUA a BEVILAGUA na strednom Slovensku je v skutočnosti len nesprávny prepis priezviska BEVILACQUA. Tieto nesprávne prepisy sa však používajú dodnes...