Anna (Angela) VOJČÍKOVÁ (BEVILAQUA), (1893–1964)

Celý život prežila v krásnom mestečku pod Spišským hradom (Slovensko)

    Narodila sa pravdepodobne v  r. 1893 v Suttó v severnom Maďarsku, kde v tom čase jej otec pôsobil ako kamenár. Celý svoj život však prežila v malom mestečku v Spišskom Podhradí, pod Spišským hradom.  V Spišskom Podhradí sa zoznámila a v r.1918 aj vydala za mladého poručíka, neskôr miestneho stolára Štefana Wójczyka (neskôr si meno poslovenčili na Vojčík).

    Narodili sa im postupne štyria synovia. Najstarší bol Jozef (1919-1986), bol v podstate jediný z chlapcov, ktorý sa dožil dospelosti. Dvaja chlapci totiž zomreli ešte v mladom veku, najmladší ako 2 ročný  a Paľko ako 14 ročný. Ďalší syn Štefan (1921-1945) pravdepodobne tragicky zahynul na konci II.svetovej vojny počas ústupu nemeckej armády v obci Nižná Slaná

    Anna bola celý život dedinskou „kofou“, tzn. na živobytie si zarábala ako podomová predavačka, alebo ako pocestná predavačka na trhoch (trhovkyňa), ktoré boli v tom čase veľmi rozšírené. Zomrela v roku 1964 v Spišskom Podhradí, kde je aj pochovaná so svojím manželom.

 

 

      Najstarší syn Jozef Vojčík sa narodil 2.3.1919 v Spišskom Podhradí, vyštudoval baníctvo. V tomto odbore aj celý život pôsobil. Najprv ako banský technik v obci Nižná Slaná, kde aj celá rodina bývala, neskôr pôsobil aj v Bani Lucia. Na záver svojej pracovnej kariéry sa s celou rodinou presťahoval do Prešova, kde pracoval ako vedúci výroby v Solivare Prešov. Bol veľmi zručný drevorezbár.

    26.12.1949 sa oženil sa s Margitou rod. Pirháčovou, Mali spolu tri deti, dvoch  synov,  Igora (1945-1996), Rastislava (1947)  a  dcéru Dagmar (1953). Manželka Margita zomrela 7.8.1976,  Jozef zomrel 1.6.1986, obaja sú pochovaní na cintoríne v Solivare pri Prešove.